Preskočiť na obsah

Mlynárka dlhochvostá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mlynárka dlhochvostá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Aegithalos caudatus
Linnaeus, 1758
Synonymá
mlynárik chvostnatý

Mapa rozšírenia mlynárky dlhochvostej
      Hniezdiaca, celoročný výskyt
      Nehniezdiaca
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Mlynárka dlhochvostá alebo mlynárik chvostnatý[3] (lat. Aegithalos caudatus) je malý druh spevavca, patrí do čeľade mlynárkovité. Obýva celú Európu, na celom Slovensku hniezdi i zimuje, obýva krovinaté okraje lesov do 1 500 m n. m., sady, parky a záhrady s bohatým podrastom.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov mlynárka dlhochvostá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, podlieha výkyvom vďaka rôznym kombináciám počasia v zime, rozširovania jej areálu a skutočnosti, že bol zaznamenaný pokles v dekáde 2011 – 2020. V rokoch 1982 – 2013 bol u európskej populácie zaznamenaný stabilný stav.[1]

Mlynárka dlhochvostá meria 12 – 14 cm[5][6] a váži 6,5 – 10 g.[7]

Spev

29 s., Anglicko

Mlynárka dlhochvostá sa ozýva ostrým trojslabičným volaním ti-ti-ti, zizirri.[6][5] Spev je jednoduché opakovanie volania.[6] Veľmi ľahko sa dá rozoznať na základe suchého hlasu cerr ktorý kombinuje mľaskavým tek.[5]

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako hniezdič aj ako zimujúca bola zistená v 93,5 % mapovacích kvadrátov.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 60 000 - 120 000, zimujúcich jedincov 200 000 - 400 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Mlynárka dlhochvostá žije v okrajových častiach listnatých a zmiešaných lesov, v miestach kde je veľa kríkov a mladín a v porastoch vŕb pri potokoch.[7] Obľubuje miesta s rozptýlenou parkovou zeleňou. V lužných lesoch pri rieke Dunaj dosahovala hustotu 0,2 - 1 pár / 10 ha, v dubovo-hrabových lesoch 1,2 páru / 10 ha a v Badínskom pralese 0,6 páru / 10 ha.[4]

Severoeurópsky typ mlynárky dlhochvostej

Hniezdenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Obaja rodičia stavajú veľké hniezdo z lišajníkov, machov a pavučín. Hniezdo má vajcovitý tvar s bočným vchodom v hornej časti. S hniezdením začínajú uprostred marca a samotné hniezdo stavajú asi 10 dní. Vnútro vystiela samička perím, ktorá potom denne znáša žltkastobiele vajíčko s načervenalými škvrnami. Celkovo ich býva 6 - 10 (12) a sedí na nich len sama 12 - 13 dní. Po vyliahnutí mláďat sa o ne starajú už obaja rodičia 15 - 16 dní. Mláďatá vyletia z hniezda v máji.[7]

Živí sa drobným hmyzom, ich larvami a kuklami. Vyhľadáva vošky, mravce a pavúky.[7]

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[11]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 23. októbra 2021.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  4. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Mlynárka dlhochvostá, s. 538 - 539.
  5. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b c d FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]